Koronavírusy tvoria veľkú rodinu vírusov, ktoré môžu spôsobiť respiračné infekcie od miernej nádchy po ťažkú pneumóniu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bol 7. januára 2020 v čínskom meste Wu-chan identifikovaný nový typ koronavírusu, ktorý sa u ľudí nikdy predtým nezistil. Vírusový kmeň bol pomenovaný ako závažný akútny respiračný syndróm koronavírus 2 (SARS-CoV-2) a je pôvodcom koronavírusovej choroby 2019 (COVID-19).
Prezentácia
SARS-CoV-2 bol opísaný ako pôvodca respiračných infekcií rôznej závažnosti. Na pokrytie celého spektra priebehov chorôb sa používa pojem koronavírusová choroba 19 (COVID-19). Závažnejšie infekcie pľúc sa označujú aj ako závažná špecifická nákazlivá pneumónia (SSCP) [1].
Horúčka nad 39 °C, únava a suchý kašeľ boli uvedené ako najbežnejšie príznaky u pacientov s COVID-19 a prejavujú sa u 60 až 100 % postihnutých jedincov [2] [3] [4]. Menšie podiely pacientov trpia dýchavičnosťou, produktívnym kašľom, hemoptýzou, myalgiou, bolesťami hlavy, bolesťami v krku a nádchou. Príležitostne boli pozorované bolesť na hrudníku, bolesť brucha, nevoľnosť, zvracanie a hnačka. Zaujímavé je, že asi u 1 z 10 pacientov možno pozorovať zmätenosť [2]. Nedávno bola ako symptómy tiež opísaná strata pachu a chuti. Zatiaľ čo mierne infekcie môžu samovoľne odznieť v priebehu niekoľkých dní [5], choroba sa môže vyvinúť v priebehu jedného týždňa alebo dlhšieho obdobia a môže spôsobiť závažné ochorenie so syndrómom akútnej respiračnej tiesne a septickým šokom. Stav týchto pacientov sa zhoršuje rýchlo a sú vystavení vysokému riziku úmrtia na multiorgánové zlyhanie.
Diagnostické zobrazovanie pravdepodobne preukáže zápalové zmeny v dolných dýchacích cestách, ktoré umožňujú diagnózu pneumónie, pričom veľmi časté sú bilaterálne nálezy [3] [4]. Často sa pozorujú zábrusy a konsolidačné opacity, zatiaľ čo pľúcna kavitácia, diskrétne pľúcne uzly, pleurálne výpotky a lymfadenopatia nie sú pre COVID-19 charakteristické [6]. Je potrebné poznamenať, že absencia patologických nálezov na obrazoch hrudníka nevylučuje infekciu SARS-CoV-2. Neutrofília a lymfopénia sa zistili približne u tretiny pacientov s COVID-19 [2] [4].
Vyšetrenie
WHO a Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uverejnili presné kritériá, koho je potrebné testovať na COVID-19. Mierne sa líšia a môžu sa zmeniť, keď budú k dispozícii nové údaje o prítomnosti SARS-CoV-2 mimo provincie Chu-pej v Číne a možné trasy prenosu [7] [8]. WHO okrem toho pripravila dočasné usmernenie pre laboratórnu diagnostiku infekcií 2019-nCoV a poskytuje zoznam inštitúcií, ktoré je možné za týmto účelom kontaktovať [9]. Vyvinuli sériu testov genetickej amplifikácie, konkrétne protokoly RT-PCR v reálnom čase, na potvrdenie prítomnosti 2019-nCoV vo vzorkách dýchacích ciest [10] [11]. Môžu sa použiť nazofaryngeálne a orofaryngeálne výtery, ako aj spútum, endotracheálny aspirát alebo výplach priedušiek. Zatiaľ neboli poskytnuté žiadne odporúčania, pokiaľ ide o uprednostňovanie vzoriek horných alebo dolných dýchacích ciest na detekciu vírusu v miernych prípadoch, aj keď sa použitie materiálu z dolných dýchacích ciest pri závažnom a progresívnom ochorení dôrazne odporúča.
Okrem toho sa môžu od pacientov podozrivých na infekciu SARS-CoV-2 získať párové vzorky séra [9]. Mali by sa zbierať počas prvého týždňa choroby, ako aj o 2 – 3 týždne neskôr a po sprístupnení sérologických testov môžu umožniť spoľahlivejšiu diagnostiku miernych infekcií.
Je potrebné poznamenať, že testovanie na SARS-CoV-2 by sa malo vykonávať bez ohľadu na to, či sa zistil bežný respiračný patogén. O výskyte koinfekcií medzi pacientmi s COVID-19 je známe len málo a prítomnosť iných patogénov nevylučuje infekciu SARS-CoV-2 [9].
Všetky podozrivé a potvrdené prípady sa musia okamžite nahlásiť príslušným orgánom verejného zdravotníctva. To isté platí, ak sa získajú neočakávané výsledky. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že validácia pre všetky doteraz uverejnené skúšobné protokoly stále prebieha.
Liečba
V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna špecifická liečba zameraná proti pôvodcovi. Pacientom s COVID-19 boli podávané antivirotiká, ako sú oseltamivir, ganciclovir, lopinavir a ritonavir, intravenózne aj perorálne [2], ale údaje o účinnosti týchto opatrení zatiaľ nie sú k dispozícii. Skúsenosti z predchádzajúcich prepuknutí respiračných chorôb vyvolaných koronavírusmi sú pomerne pesimistické: zistilo sa, že žiadne antivírusové látky neprospievajú liečbe závažného akútneho respiračného syndrómu (SARS) a blízkovýchodného respiračného syndrómu (MERS) [4].
Napriek tomu majú pacienti prospech z dôslednej podpornej starostlivosti a liečby komorbidít [2] [4]:
- Kyslíková terapia sa najčastejšie používa na zlepšenie funkcie pľúc; môže byť potrebná mechanická ventilácia a mimotelová membránová oxygenácia.
- Na prevenciu a zvládanie koinfekcií sa podávajú širokospektrálne antibiotiká a prípadne antimykotiká.
- Boli aplikované kortikosteroidy. Môžu zmierniť zápal pľúc a zabrániť respiračnému zlyhaniu, ale ovplyvňujú aj mnohé ďalšie fyziologické a patologické procesy.
- Okrem toho akékoľvek zhoršenie funkcie orgánov, ako je akútne poškodenie obličiek, si vyžaduje neodkladnú pozornosť a cielené opatrenia.
Prognóza
Doteraz zhromaždené klinické a epidemiologické údaje naznačujú vyššie riziko závažných ochorení u starších ľudí, najmä u pacientov s komorbiditami [4]. Miera úmrtnosti na SSCP sa v súčasnosti odhaduje na 2 – 5 % [1], ale celkový podiel SSCP na COVID-19 sa musí ešte zistiť.
Pokiaľ ide o individuálnu prognózu každého pacienta, Chen a kol. uviedli, že charakteristiky tých, ktorí mali slabé výsledky, boli v súlade so skóre MuLBSTA, čo je model včasného varovania na predpovedanie úmrtnosti na vírusovú pneumóniu [2]. Tento model považuje prítomnosť multilobulárnych infiltrátov, nízky počet lymfocytov, bakteriálne koinfekcie, osobnú anamnézu fajčenia, hypertenziu a pokročilý vek za nepriaznivé prognostické faktory [12].
Etiológia
Lu a kolegovia realizovali hĺbkovú charakterizáciu SARS-CoV-2 a poskytli úplnú genómovú sekvenciu patogénu [13]. Podľa svojich fylogenetických analýz patrí SARS-CoV-2 do rodu betakoronavírusov a do podrodu sarbecovírusov. Ďalším dobre známym sarbecovírusom je SARS-CoV, ktorý spôsobil pandémiu SARS v rokoch 2002 až 2004. Na základe ich relatívne blízkeho vzťahu bolo študijnou skupinou pre koronavírusy Medzinárodného výboru pre taxonómiu vírusov za vhodné označenie patogénu spôsobujúceho COVID-19 navrhnuté označenie SARS-CoV-2 [14].
Je zaujímavé, že sa zistilo, že SARS-CoV-2 je príbuzný s dvoma netopierími koronavírusmi podobnými SARS ešte užšie než s pôvodcom SARS [13]. Hovoríme teda o zoonotickej chorobe? COVID-19 bol v skutočnosti opísaný ako potenciálna zoonóza [1], ale taliansko-brazílska štúdia vývoja vírusu naznačuje existenciu medzičlánku: Benvenuto a kol. predpokladajú, že sa vírus pôvodne nachádzal v netopieroch, ale pred nakazením ľudí sa preniesol na iný, zatiaľ neznámy druh zvierat [15]. Pravdepodobne zviera predávané na trhu s morskými plodmi vo Wu-chane v Číne slúžilo ako medzihostiteľ, ktorý uľahčil vznik vírusu u ľudí [13]. Je možné odvodiť paralely na predchádzajúce vypuknutia nákazy koronavírusom, konkrétne na vyššie uvedenú pandémiu SARS a prepuknutie MERS, ktoré sa začali v roku 2012. Netopiere boli identifikované ako prírodný rezervoár pre SARS-CoV aj MERS-CoV, zatiaľ čo iné zvieratá, menovite civety africké a ťavy, pôsobili ako medzihostitelia [16] [17].
Epidemiológia
Zatiaľ čo SARS-CoV-2 sa objavil v čínskej metropole Wu-chan, cestujúci rýchlo rozniesli vírus po krajine a za jej hranice, čím spustili sekundárne reťazce prenosu v širšej zemepisnej oblasti. Thajské orgány 13. januára 2020 potvrdili prvý prípad mimo Číny.
Aktuálny počet infekcií na celom svete podľa správy o situácii uverejnenej WHO 17. marca 2022 je 460 280 168 [18].
Postihnutí pacienti musia byť okamžite identifikovaní, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby. Na riešenie tejto situácie a zníženie rizika pre verejné zdravie, ktoré predstavuje SARS-CoV-2, je potrebná koordinovaná medzinárodná reakcia, a preto WHO 11. marca 2020 vyhlásila prepuknutie za pandémiu.
Patofyziológia
K prenosu dochádza z človeka na človeka prostredníctvom kvapôčok alebo fyzickým kontaktom medzi dvoma jednotlivcami [1]. Pri šírení COVID-19 môžu hrať úlohu aj formity [18]. Inkubačná doba môže byť krátka, napr. dva dni, alebo môže trvať aj dlhšie ako dva týždne a mala by sa vážne zvážiť možnosť prenosu vírusu na iných pred tým, ako sa objavia príznaky. Zatiaľ čo v Nemecku bola hlásená infekcia spôsobená asymptomatickým kontaktom, príslušná prípadová štúdia bola aktualizovaná, keď sa objavili nové informácie, ktoré vyvrátili pôvodné závery [5]. Doteraz teda neexistuje dôkaz, že pacienti sú nákazliví pred tým, ako sa u nich prejavia akékoľvek príznaky. Nie je ani známe, ako dlho môže vírus šíriť niekto, kto sa zo svojej choroby zotavil.
Prevencia
V rámci prevencie vírusu COVID-19 platia základné zásady na zníženie rizika nákazy a prenosu akútnych respiračných infekcií. Medzi tieto zásady patria pravidelné umývanie rúk mydlom, najmä po priamom kontakte s chorými ľuďmi alebo ich prostredím a zamedzenie úzkeho kontaktu s tými, ktorí majú príznaky respiračného ochorenia. Na druhej strane sa ľuďom trpiacim respiračnými príznakmi odporúča udržiavať si odstup, zakrývať kašeľ a kýchanie a brať vážne osobnú hygienu. V prípade horúčky, kašľa a možného vystavenia SARS-CoV-2 je potrebné zavčasu vyhľadať lekársku pomoc. Nechránený kontakt s hospodárskymi a divými zvieratami by sa mal vo všeobecnosti minimalizovať. V zdravotníckych zariadeniach by sa postupy prevencie a kontroly infekcií mali uplatňovať striktne a podľa potreby by sa mali sprísňovať.
Vo väčšej miere sa môžu prijať rozličné opatrenia na zníženie pravdepodobnosti výskytu patogénu. Trhy so živými zvieratami, ako napríklad trh s morskými plodmi vo Wu-chane, poskytujú ideálne miesto na rozmnožovanie nových infekčných chorôb: medzi zvieratami a ľuďmi existuje úzky kontakt a medzi vírusmi prenášanými jednými aj druhými existuje rozsiahla výmena genetického materiálu. Tieto podmienky do značnej miery zvyšujú pravdepodobnosť ľudskej infekcie a prípadného prenosu z človeka na človeka, čo sú dva z predpokladov pandémie. Preto sú takéto zvieracie trhy celé roky vystavené tvrdej, ale opodstatnenej kritike. Tomuto problému vôbec nepomáha, že na týchto trhoch prekvitá nedovolený obchod s voľne žijúcimi, prípadne ohrozenými zvieratami.
Zhrnutie
COVID-19 je vznikajúce infekčné ochorenie spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2. Tento patogén bol prvýkrát identifikovaný v čínskej provincii Chu-pej a následne sa ukázalo, že pochádza z trhu so živými zvieratami v meste Wu-chan. WHO vyhodnotila súčasné prepuknutie choroby ako pandémiu.
V súčasnosti nie sú dostupné vakcíny proti COVID-19. Vedci z rôznych krajín vynakladajú veľké úsilie na zmenu tejto situácie, predpokladá sa však, že vakcíny nebudú k dispozícii ešte po dobu minimálne jedného roka. To zvyšuje význam prísnych opatrení na včasné odhalenie COVID-19, izoláciu a liečenie prípadov, vystopovanie kontaktov a podporu sociálnych dištančných opatrení úmerných riziku.
Informácie o pacientoch
Vypuknutie nového koronavírusu 2019-nCoV, ktorý spôsobuje mierne až ťažké respiračné infekcie, spôsobil v Číne a mnohých ďalších krajinách na celom svete značný rozruch. Odporúčajú sa preventívne opatrenia, napríklad vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s kýmkoľvek, kto má príznaky respiračného ochorenia, vyhľadanie lekárskej pomoci v prípade príznakov podobných chrípke a poskytnutie informácií zdravotníckym pracovníkom podľa najlepšieho vedomia.
Choroba spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2 sa bežne nazýva COVID-19, teda „koronavírusová choroba 19“. Príznaky sa zvyčajne objavia do 2 – 14 dní po vystavení a zahŕňajú horúčku, únavu a kašeľ. U niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť bolesti svalov, bolesti hlavy, bolesti v krku alebo výtok z nosa. Zatiaľ čo mierne infekcie sa zvyčajne zlepšia v priebehu niekoľkých dní, COVID-19 môže mať závažný priebeh a viesť k zápalu pľúc, šoku a prípadne k smrti.
Pretože COVID-19 nie je možné klinicky odlíšiť od iných príčin zápalu pľúc, je nanajvýš dôležité, aby pacienti poskytovali presné informácie o nedávnych cestách, pobytoch v nemocnici a úzkom kontakte s kýmkoľvek, kto mohol byť vírusu vystavený. Spolupráca na strane pacienta je kľúčom v boji proti prepuknutiu vírusu COVID-19, na skrátenie času do stanovenia diagnózy a pri opatreniach na zabránenie vystaveniu iných osôb. Ak má niekto identifikované podozrenie na COVID-19, môže byť izolovaný, zodpovedajúcim spôsobom testovaný a podľa potreby mu môže byť poskytnutá podporná starostlivosť.
Referencie
- Wu YC, Chen CS, Chan YJ. Overview of The 2019 Novel Coronavirus (2019-nCoV): The Pathogen of Severe Specific Contagious Pneumonia (SSCP). J Chin Med Assoc. 2020.
- Chen N, Zhou M, Dong X, et al. Epidemiological and clinical characteristics of 99 cases of 2019 novel coronavirus pneumonia in Wuhan, China: a descriptive study. Lancet. 2020.
- Huang C, Wang Y, Li X, et al. Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. Lancet. 2020.
- Wang D, Hu B, Hu C, et al. Clinical Characteristics of 138 Hospitalized Patients With 2019 Novel Coronavirus-Infected Pneumonia in Wuhan, China. Jama. 2020.
- Rothe C, Schunk M, Sothmann P, et al. Transmission of 2019-nCoV Infection from an Asymptomatic Contact in Germany. N Engl J Med. 2020.
- Chung M, Bernheim A, Mei X, et al. CT Imaging Features of 2019 Novel Coronavirus (2019-nCoV). Radiology. 2020:200230.
- Centers for Disease Control and Prevention. Evaluating and Reporting Persons Under Investigation (PUI). https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/hcp/clinical-criteria.html. Accessed March 12, 2020.
- World Health Organization. Clinical management of severe acute respiratory infection when novel coronavirus (nCoV) infection is suspected. https://www.who.int/publications-detail/clinical-management-of-severe-acute-respiratory-infection-when-novel-coronavirus-(ncov)-infection-is-suspected. Accessed March 12, 2020.
- World Health Organization. Coronavirus disease (COVID-19) technical guidance: Laboratory testing for 2019-nCoV in humans. https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/technical-guidance/laboratory-guidance. Accessed March 12, 2020.
- Corman VM, Landt O, Kaiser M, et al. Detection of 2019 novel coronavirus (2019-nCoV) by real-time RT-PCR. Euro Surveill. 2020; 25(3).
- Centers for Disease Control and Prevention. CDC 2019-Novel Coronavirus (2019-nCoV) Real-Time RT-PCR Diagnostic Panel: Instructions for Use. 2020.
- Guo L, Wei D, Zhang X, et al. Clinical Features Predicting Mortality Risk in Patients With Viral Pneumonia: The MuLBSTA Score. Front Microbiol. 2019; 10:2752.
- Lu R, Zhao X, Li J, et al. Genomic characterisation and epidemiology of 2019 novel coronavirus: implications for virus origins and receptor binding. Lancet. 2020.
- Gorbalenya AE, Baker SC, Baric RS, et al. Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus: The species and its viruses – a statement of the Coronavirus Study Group. bioRxiv. 2020:2020.2002.2007.937862.
- Benvenuto D, Giovannetti M, Ciccozzi A, Spoto S, Angeletti S, Ciccozzi M. The 2019-new coronavirus epidemic: evidence for virus evolution. bioRxiv. 2020:2020.2001.2024.915157.
- Mohd HA, Al-Tawfiq JA, Memish ZA. Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus (MERS-CoV) origin and animal reservoir. Virol J. 2016; 13:87.
- Shi Z, Hu Z. A review of studies on animal reservoirs of the SARS coronavirus. Virus Res. 2008; 133(1):74-87.
- World Health Organization. Coronavirus Disease (COVID-19) Dashboard. https://covid19.who.int/. Accessed March 17, 2022.